Dážďovky patria do radu máloštetinovcov, ktorý obsahuje vyše 2000 druhov suchozemských obrúčkavcov. Najväčšie druhy žijúce v Južnej Amerike a Austrálii bývajú vyše 2 m dlhé. U nás je najznámejšia dážďovka zemná, ktorá zriedka dorastá do dĺžky 15 cm.- Dážďovky majú zvyčajne ružovú alebo tmavočervenú farbu a ich telo môže mať až 200 článkov, ústa pritom majú na prednom konci tela, ale viditeľné zmyslové orgány im chýbajú. Reagujú však na intenzitu osvetlenia a na chvenie.- Každá dážďovka má samičie a samčie pohlavné orgány, ale nie je schopná samooplodnenia.
Po párení vylúči slizový kokón obsahujúci až 28 vajíčok, z ktorých sa asi o tri týždne vyliahnu malé dážďovky. Väčšina dážďoviek má asi v tretine dĺžky tela široký prstenec, ktorý nazývame opasok. Je to žľaznatý orgán, z ktorého toto kokónové „puzdro“ na vajíčka vzniká.- Potravu dážďoviek tvoria organické latky nachádzajúce sa v pôde. Dážďovky totiž vyžierajú chodbičky do pôdy a z nej tieto organické latky čerpajú. Dážďovka sa väčšinou pohybuje v horných vrstvách pôdy, no pri nebezpečenstve sa veľmi rýchlo premiestni do hlbších častí.Rýchly pohyb jej umožňujú pevne štetiny umiestnené po bokoch.- Dážďovkine chodbičky uľahčujú vnikanie vzduchu a vody do pôdy. Typickým znakom dážďovkinej činnosti sú kôpky „trusu“ na povrchu.
Tento „trus“ je vlastne pôda, ktorú dážďovky zhltnú, v čreve spracujú a zbavenú živín a humusu vylúčia z tela a vytlačia na povrch. -Dážďovky väčšinou žijú na lúkach, kde majú dostatok potravy, a narozdiel od obrábaných pôd viac „pokoja“. Druhy DážďoviekDážďovka zemná – je príbuzná pijavici, patria do spoločného kmeňa. Dážďovka obyčajná – Je to dazdovka zemna, ma len iny nazov.Dážďovka pobrežná – Tato dážďovka je zvláštna tým, že žije na pobreží morí a oceánov.
KMEŇ : OBRÚČKAVCE - ANNELIDA
Telo je zložené z väčšieho počtu článkov (segmentov). Tie sú rovnocenné. Takýto typ segmentácie označujeme ako homonomná segmentácia. Medzi ektodermom a endodermom je tekutinou vyplnená dutina, v ktorej sú uložené cievy a pohlavné orgány. Je to druhotná telová dutina - celom. Počas premeny blastuly na gastrulu sa objavujú v telovej dutine bunky, ktoré sa ďalej delia a spájajú do dvoch skupín medzi ektodermom a endotermom. Tieto bunky sú základom pre vznik mezodermu. Krvný obeh obrúčkavcov je uzavretý, dochádza aj k rozlíšeniu telových tekutín na krv a lymfy. Chrbtovou a brušnou stranou prechádzajú veľké cievy, prepojené okružnými cievami. V niektorých článkoch sú okružné cievy vo svojich chrbtových častiach rozšírené. Pulzáciou rozšírených častí je zabezpečený pohyb krvi, predstavujú akési primitívne srdcia. Nervová sústava je tvorená nervovými uzlinami a to nadhltanovou a podhltanovou uzlinou. Najväčšia nervová uzlina je podhltanová - je v prednej časti tela. Z nej vychádzajú do celého tela dve brušné nervové vlákna. Tie tvoria v každom článku pár menších uzlín a tie sú medzi sebou spojené priečnou spojkou. Jedná sa o rebríčkový typ nervovej sústavy. Obrúčkavce dýchajú žiabrami alebo celým povrchom tela. Vylučovacím orgánom sú nefrídie (metanefrídie) , tvorené z obrveného lievika otvoreného do telesnej dutiny. V každom článku sa nachádza pár nefrídii. Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, za ktorým nasleduje rôzne zložito diferencovaná tráviaca rúra ukončená análnym otvorom.
Povrch tela je krytý kutikulou, pokožka obsahuje veľké množstvo slizovitých žliaz. Dôležitým znakom obrúčkavcov sú zväzky štetín. Pohybujú sa pomocou pozdĺžnych, šikmých okružných svalov
Sú oddeleného pohlavia aj hermafrodity. Vývin je cez larvu alebo priamy. Povrch tela je pokrytý tenkou vrstvou kutikuly. Z pokožky vyrastajú zväzky štetín. Dýchajú celým povrchom tela.
PODTRIEDA : OPASKOVCE - CLITELLATA
V prednej časti tela majú vyvinutý opasok. Opasok tvorí niekoľko článkov so silne vyvinutými kožnými žľazami. Výlučky týchto žliaz slúžia na vytvorenie vaječných puzdier a na prenos spermií pri kopulácii. Nemajú vytvorené parapódie ani tykadlá. Dýchajú povrchom tela. Do triedy máloštetinavce (Oligochaeta) patria druhy, ktoré majú telo zreteľne článkované aj navonok. Na každom článku sú štetiny v štyroch zväzkoch. Žijú vo vlhkej zemi, v bahne alebo vo vode.
Telo je zložené z väčšieho počtu článkov (segmentov). Tie sú rovnocenné. Takýto typ segmentácie označujeme ako homonomná segmentácia. Medzi ektodermom a endodermom je tekutinou vyplnená dutina, v ktorej sú uložené cievy a pohlavné orgány. Je to druhotná telová dutina - celom. Počas premeny blastuly na gastrulu sa objavujú v telovej dutine bunky, ktoré sa ďalej delia a spájajú do dvoch skupín medzi ektodermom a endotermom. Tieto bunky sú základom pre vznik mezodermu. Krvný obeh obrúčkavcov je uzavretý, dochádza aj k rozlíšeniu telových tekutín na krv a lymfy. Chrbtovou a brušnou stranou prechádzajú veľké cievy, prepojené okružnými cievami. V niektorých článkoch sú okružné cievy vo svojich chrbtových častiach rozšírené. Pulzáciou rozšírených častí je zabezpečený pohyb krvi, predstavujú akési primitívne srdcia. Nervová sústava je tvorená nervovými uzlinami a to nadhltanovou a podhltanovou uzlinou. Najväčšia nervová uzlina je podhltanová - je v prednej časti tela. Z nej vychádzajú do celého tela dve brušné nervové vlákna. Tie tvoria v každom článku pár menších uzlín a tie sú medzi sebou spojené priečnou spojkou. Jedná sa o rebríčkový typ nervovej sústavy. Obrúčkavce dýchajú žiabrami alebo celým povrchom tela. Vylučovacím orgánom sú nefrídie (metanefrídie) , tvorené z obrveného lievika otvoreného do telesnej dutiny. V každom článku sa nachádza pár nefrídii. Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, za ktorým nasleduje rôzne zložito diferencovaná tráviaca rúra ukončená análnym otvorom.
Povrch tela je krytý kutikulou, pokožka obsahuje veľké množstvo slizovitých žliaz. Dôležitým znakom obrúčkavcov sú zväzky štetín. Pohybujú sa pomocou pozdĺžnych, šikmých okružných svalov
Sú oddeleného pohlavia aj hermafrodity. Vývin je cez larvu alebo priamy. Povrch tela je pokrytý tenkou vrstvou kutikuly. Z pokožky vyrastajú zväzky štetín. Dýchajú celým povrchom tela.
PODTRIEDA : OPASKOVCE - CLITELLATA
V prednej časti tela majú vyvinutý opasok. Opasok tvorí niekoľko článkov so silne vyvinutými kožnými žľazami. Výlučky týchto žliaz slúžia na vytvorenie vaječných puzdier a na prenos spermií pri kopulácii. Nemajú vytvorené parapódie ani tykadlá. Dýchajú povrchom tela. Do triedy máloštetinavce (Oligochaeta) patria druhy, ktoré majú telo zreteľne článkované aj navonok. Na každom článku sú štetiny v štyroch zväzkoch. Žijú vo vlhkej zemi, v bahne alebo vo vode.
